Druhá fáza pokládky rozchodníkových kobercov dopadla katastrofálne. Kto išiel okolo, asi neprehliadol „savanu“ v električkovom koľajisku. A to realizácia prvej fázy má tiež skryté míny.
Prvá fáza realizácie
Na jar rozchodníkové koberce krásne zakvitli a obdivoval ich snáď každý, kto išiel okolo. Ja som si ich bol prezrieť tiež. Ale zaujímala ma aj celková kvalita realizácie, keďže chýry o nie úplne ideálnom prevedení kolovali už skôr.
Čo tým myslím? Tí, čo sa venujú zeleným strechám a tiež pestovatelia si všimli, že na koľajiskách sa použila rašelina, ako substrát pre rozchodníky. Rašelina nie je vhodná na dlhodobé prosperovanie rozchodníkov, pretože keď prší je veľmi mokrá a keď je sucho, tak je naopak veľmi presušená. Navyše s kombináciou kamenistého podložia sa zrážková voda stratí a neostane „rezerva“ na suché obdobia.
Niekto by mohol namietať – veď rozchodníky sú rastliny do sucha a vydržia aj extrémy. Áno, je to pravda, ale…
Sedum (rozchodníky) vydrží naozaj veľké extrémy a vie fungovať len na atmosférických zrážkach, ktoré sú pravidelné. Ale v dnešnej meniacej sa klíme, kedy zažívame dlhé obdobia extrémnych teplôt bez zrážok, majú aj rozchodníky problém sa s tým vysporiadať. Keď nastane takéto obdobie, rozchodníky sa trocha stiahnu a vyzerajú ako preschnuté. Avšak po dažďoch opäť začnú prosperovať a rozrastať sa.
Druhá fáza realizácie
Včera som išiel okolo časti trati, ktorá sa robila ako posledná. Musel som zastať a pozrieť si to zblízka, lebo rozchodníkové koberce vyzerali ako suché. Tak som sa zaujímal o to, čo sa stalo. A rozlúsknutie je také slovenské. Keďže podľa sprostredkovaných informácií projekt mešká, tak treba dokončiť všetko narýchlo. Príroda, nepríroda, koberce sa pokladali. Nechcem zachádzať do detailov, ale zjednodušene povedané – neboli dodržané postupy a taktiež neboli brané do úvahy aktuálne poveternostné podmienky. Som zvedavý, aké bude vyjadrenie kompetentných k tomu, kde sa stala chyba.
Zelené projekty na slovenský spôsob
Na Slovensku postupne vznikajú pekné zelené projekty. Len častokrát sa stane, že pekná vízia, stroskotá na realizácii alebo údržbe. Nebodaj, ak sa do toho zamiešajú EU fondy alebo dotácie, tak je priebeh niekedy dobrodružnejší. Už teraz mám obavu, ako to bude vyzerať, keď prídu „Green Deal“ zdroje z EÚ.
Ako to zlepšiť?
Budem teraz písať najmä k zeleným strechám, keďže sa im venujem niekoľko rokov a to je moja srdcovka.
Výber architekta
Téma zelených striech na Slovensku je relatívne nová. Najmä, čo sa týka získaného know how a praxe. Preto architekt, ktorý navrhuje zelenú strechu by sa v tom mal vyznať a mať tému vegetačných striech naštudovanú. To znamená, že hocikto s vyštudovanou záhradnou architektúrou by sa do toho nemal púšťať bez predchádzajúcich skúseností. Prečo to píšem? Lebo s tým mám negatívnu skúsenosť. Stáva sa, že na extenzívnu strechu sa navrhnú nesprávne rastliny, ktoré v nízkom strešnom substráte neprežijú alebo živoria. Tiež sa stáva, že chýba know how ohľadne skladby vegetačnej strechy, technických detailov a iné. Nechcem, aby to vyznelo ako kritika, je to zažitá prax. Taktiež, keď sa vyberajú architekti na návrh zelených striech pre obce alebo mestá, je potrebné vyžadovať takúto prax.
Realizácia
V tejto oblasti tiež prevláda také slovenské – videl som to, viem ako sa to robí. Na to si tiež treba dávať pozor a zvážiť, komu si dať urobiť zelenú strechu. Stretávam sa s tým, že dnes ich robia izolatéri, strechári a ostatné povolania, ktoré sa mihnú pri stavbe domu. Na realizáciu zelenej strechy sú predpísané štandardy. Väčšinou sa preberajú nemecké FLL a keď chcete, aby vám zelená strecha fungovala dlhodobo, je potrebné ich dodržiavať.
Údržba
Tu je asi problém najvypuklejší. U nás sa málokedy po ukončení projektu dohodne následná údržba. Lebo stačí, aby to dobre vyzeralo pri odovzdaní a potom nech sa to prispôsobí prírodným podmienkam, veď to stojí ďalšie peniaze. A potom sú všetci znechutení, lebo aj pekné projekty oškaredejú. Údržba je nutná, aspoň v minimálnom móde – zalievanie. Dážď na ujatie nestačí. Ja sa snažím na to klienta upozorniť, pretože mi záleží na tom, aby zelená strecha vyzerala dobre aj o rok.
Možno si niektorí povedia, veď čo, tak to funguje u nás už roky, nemám na to vplyv, je mi to jedno a podobne. Ja to vnímam ale inak. Zelenými projektami si vytvárame krajšie a zdravšie životné prostredie a aspoň na tom by nám mohlo záležať. Nechceme predsa žiť medzi masami betónu bez zelene. Teraz je doba, kedy zelené témy majú väčšiu váhu a je príležitosť posunúť to kvalitatívne dopredu.
